3.  SEVEROEURÓPSKE KRAJINY

3.1 Anglicko, Wales, Severné Írsko

Povinná školská dochádzka sa začína pre deti od 5 rokov. V Anglicku na základných školách (primárna škola a nižšia stredná škola) školské úrady realizujú preverovania žiakov z predmetov čítanie, písanie a matematika 2-3 krát počas trvania ich povinného vzdelávania.

V Írsku nie sú na základnej škole štátom stanovené skúšky. Žiakov zvyčajne hodnotí triedny učiteľ podľa vzorových testov, predovšetkým z predmetov írština, angličtina a matematika.

Po absolvovaní základnej školy a zložení záverečných skúšok môžu žiaci ďalej pokračovať v štúdiu na vyššej strednej škole, zameranej na všeobecné alebo odborné vzdelávanie. Stredné školy sa končia záverečnými skúškami, ktorých súčasťou je i preverenie odbornej spôsobilosti.

Kritéria prijatia na vysoké školy sú rôzne. Jednou z podmienok prijatia je maturita, GCE skúška, aspoň z troch predmetov. Okrem toho môžu vysoké školy požadovať zvládnutie špecifických skúšok, príp. absolvovanie prípravných kurzov. 

Proces hodnotenia v Severnom Írsku je podobný ako v Anglicku s tým rozdielom, že hodnotenie prebieha v inom veku žiaka. Stanovené kurikulum je tiež podobné, ale skúšky sú podstatne náročnejšie, pretože sa skúša šesť stanovených tém rôznych osnov krížovo.

Anglicko a Wales majú vytvorený národný učebný program a programy štúdia pre jednotlivé odbory. Národný učebný plán zahŕňa základné predmety – angličtinu, matematiku, prírodné vedy, techniku, dejepis, zemepis, umenie, hudbu a telesnú výchovu. Je zavedené i národné kurikulum, ktoré obsahuje 10 predmetov, ktoré musia byť vyučované vo všetkých štátnych školách. Pre každý predmet sú určené štandardné ciele, pre ktoré je stanovených 10 stupňov dosiahnutia. Sú vymedzené i merateľné evaluačné štandardy, a to vo forme testových úloh.

S cieľom zaviesť na školy testovanie intelektuálnych schopností boli zostavené štandardizované testy pre žiakov od 5 do 17 rokov z predmetov angličtina, matematika a prírodné vedy pod názvom Britská škola schopností.

Skúšky a hodnotenia

• všetci žiaci, ktorí dosiahli koniec povinnej školskej dochádzky a úspešne absolvovali skúšky z hlavných predmetov získavajú všeobecné vysvedčenie o absolvovaní sekundárneho vzdelania.
• skúškam na získanie všeobecného vysvedčenia o vzdelaní sa podrobujú všetci žiaci, ktorí sú na konci vyššej strednej školy. Ak je študent klasifikovaný aspoň z 3 predmetov, spĺňa predpoklady pre postup na univerzitu.
• pre všetkých žiakov vždy vo veku 7, 11, 14 a 16 rokov (v Severnom Írsku vo veku 8, 11, 14 a 16 rokov) sa realizuje hodnotenie vedomostí a zručností z predmetov stanovených učebnými osnovami. Hodnotenie zodpovedá  ukončeniu štyroch dôležitých stupňov školského systému.

3.2 Dánsko

Povinná školská dochádzka sa začína v 7 rokoch a trvá 9 rokov. Žiaci v 1.–7. ročníku  nie sú klasifikovaní, pričom učitelia informujú rodičov jeden alebo dvakrát ročne o pokroku ich detí. V 8.–10. ročníku sú žiaci klasifikovaní známkou iba z predmetov, z ktorých sa robia záverečné skúšky. Známky sa udeľujú podľa 10-bodovej stupnice. Záverečné skúšky sa hodnotia podľa 13-bodovej stupnice.

Po ukončení základnej školy žiaci ďalej pokračuje v štúdiu na strednej škole. Majú na výber školy zamerané na všeobecné (gymnázia a HF kurzy) alebo odborné (vyššie stredné odborné školy, základná profesná príprava) vzdelávanie.

Na gymnázium sú prijímaní žiaci, ktorí zložili záverečnú skúšku na základnej škole a škola ich odporúčala na štúdium. Na gymnáziu musí žiak vykonať 10 skúšok, ktoré sú súčasťou maturitnej skúšky. Skúšky sa konajú vždy v tom ročníku, v ktorom sa končí vyučovanie daného predmetu.

V ďalšom type stredných škôl – v tzv. HF kurzoch je štúdium založené na bodovom systéme. Počas štúdia majú žiaci spoločné všeobecnovzdelávacie predmety a voliteľné predmety. Absolvovanie každého voliteľného predmetu sa hodnotí určitým počtom bodov. Pre zloženie celkovej HF skúšky, ktorá je porovnateľná s maturitou, je potrebné vykonať čiastkové skúšky zo spoločných predmetov a získať stanovený počet bodov z voliteľných predmetov.

Študenti môžu vyštudovať i niektorú zo stredných odborných škôl alebo odborných škôl. Štúdium je ukončené zložením záverečných skúšok.  

Požiadavkou prijatia na vysokú školu je záverečná skúška zo strednej školy.

Skúšky a hodnotenia

• takmer všetci žiaci 9. resp. 10. ročníkov základnej školy konajú z povinných predmetov raz ročne skúšky. Cieľom skúšok je poskytnúť žiakom zhodnotenie ich vedomostí, zručností, spôsobilostí a postojov pred nástupom na strednú školu.
• všetci študenti posledných ročníkov stredných škôl konajú záverečné skúšky, ktoré sú zároveň prípravnými skúškami pre 2-ročné štúdium na vysokej škole. Cieľom skúšok je poskytnúť súhrnné vyhodnotenie výkonu študujúceho.

3.3 Fínsko

Povinná školská dochádzka sa začína v 7 rokoch. Hodnotenie žiakov v 1. ročníku a na konci I. polroku 2. a 3. ročníka je nahrádzané slovným hodnotením. Klasifikácia prospechu sa uskutočňuje pomocou známok so sedembodovej stupnice 10–4. Žiaci, ktorí majú nedostatočný prospech, môžu postúpiť do vyššieho ročníka až po vykonaní dodatočných skúšok. 

Na stredné všeobecnovzdelávacie školy sú žiaci prijímaní bez prijímacích skúšok, príp. o prijatí rozhoduje prospech zo základnej školy. Štúdium je ukončené maturitnou skúškou zo 4 povinných a 2 voliteľných predmetov. Povinné predmety sú - materinský jazyk, “druhý národný jazyk”, cudzí jazyk a matematika alebo všeobecný prehľad. Úspešnosť sa hodnotí 5-bodovou stupnicou, pričom neprospech v materinskom jazyku znamená neúspech v celej skúške.

Na konci 3. ročníka strednej školy sa skladá skúška spôsobilosti pre návštevu vysokej školy zo štyroch predmetov – materinský jazyk, cudzí jazyk, matematika a voliteľný predmet. Tí študenti, ktorí nechcú pokračovať v štúdiu na vysokej škole, navštevujú odborné školy, ktoré sa končia získaním certifikátu.

Fínske školstvo má zavedené tzv. flexibilné kurikulum. Centrálne školské inštitúcie vymedzujú iba rámcové kurikulum, ktoré stanovuje obsah a minimálne počty hodín pre povinné predmety. Konkrétnu podobu učebných plánov a učebných osnov si pripravuje škola, príp. miestne školské orgány.

Skúšky a hodnotenia

• všetci študenti končiaci vyššiu strednú školu, ktorí chcú pokračovať v štúdiu na vyššej odbornej alebo vysokej škole, sa podrobujú skúškam z povinných predmetov dvakrát do roka. Výsledok skúšok ovplyvňuje ich prijatie na zvolenú školu. 
• na reprezentatívnej vzorke žiakov z 3., 6., 8. a 9. ročníkov, čo zodpovedá veku 9, 12, 14 a 15 rokov sa realizuje raz za desať rokov hodnotenie. Obsahom skúšok k danému hodnoteniu je matematika, prírodné vedy a materinský jazyk. Okrem toho sa skúma motivácia, zámery, záujmy, rodinné zázemie a predstavy žiaka o sebe samom.

3.4 Nórsko

Povinná školská dochádzka sa začína v 6 rokoch a trvá 10 rokov. Na základnej škole sa neznámkuje a žiaci bez obmedzenia postupujú do vyšších ročníkov. Učitelia hodnotia prevažne slovne alebo používajú bodovací systém (1-6). Každý vyučujúci má vymedzený čas pre informatívne stretnutia s rodičmi žiaka.

Na konci 9. ročníka robia žiaci štátne záverečné skúšky, ktoré sa skladajú z 3 hlavných predmetov – nórštiny, matematiky, prírodovedného predmetu alebo angličtiny. Písomné práce hodnotí komisia, ktorá posiela žiakom záverečné vyjadrenie, na základe ktorého sa žiaci môžu uchádzať o štúdium na strednej škole.

Na strednú školu sú prijímaní žiaci podľa prospechu na základnej škole a výsledkov výberového konania. Každý ročník štúdia na strednej škole sa končí skúškami z hlavných predmetov. Maturitné skúšky sa na školách nerobia. Ak chce žiak pokračovať v štúdiu na vysokej škole, stačí ak úspešne absolvuje tri roky štúdia na strednej škole.

Pre povinné vzdelávanie sú centrálne stanovené hlavné ciele a základné rámce obsahu vzdelávania v tzv. rámcovom kurikulu. Konkrétne učebné osnovy a témy učiva si vymedzujú školy a učitelia. Vymedzujúcim dokumentom sú „Kurikulárne rámce pre povinné vzdelávanie v Nórsku“, v ktorom sú uvedené povinné predmety, ich základné ciele a témy učiva. Jednotlivé školy majú právo pripravovať nepovinné predmety.

Skúšky a hodnotenia

• všetci žiaci 7. a 9. ročníkov základnej školy sa každoročne podrobujú štandardizovaným testom. Testy sú z predmetov matematika a angličtina, ale môžu byť testované všetky predmety učebných osnov.
• všetci žiaci 9. ročníkov robia postupové skúšky z hlavných predmetov v rámci základnej školy. O obsahu skúšok a kritériách hodnotenia rozhoduje ministerstvo školstva. Cieľom je zistiť, do akej miery žiaci zvládli vzdelávacie ciele určené osnovami a následne meniť spôsoby výučby, resp. upraviť učebné plány a učebné osnovy na celoštátnej úrovni.
• všetci žiaci súkromných a reprezentatívna vzorka žiakov štátnych vyšších stredných škôl 12. ročníkov konajú záverečné skúšky. Získanie certifikátu o úspešnom absolvovaní týchto skúšok je predpokladom pre vstup do zamestnania alebo na terciárny stupeň vzdelávania.

3.5 Škótsko

Povinná školská dochádzka sa začína v 5 rokoch. Po absolvovaní povinnej, 7–ročnej, základnej školy žiaci postupujú na nižšiu strednú školu, ktorá je tiež povinná (trvá 4 - 6 rokov) pre všetkých študentov. Po úspešnom zložením záverečných skúšok sa môžu žiaci uchádzať o štúdium na vyššej strednej škole všeobecného alebo odborného charakteru. Získanie certifikátu o ukončení vyššej strednej školy je podmienkou pre vstup na terciárny stupeň vzdelávacieho systému, ktorý sa skladá z niekoľkých na seba nadväzujúcich etáp.

Na základnej, nižšej a vyššej strednej škole sú žiaci hodnotení podľa 5-stupňovej škály vo všetkých ročníkoch a predmetoch.

Pre jednotné vzdelávanie mládeže vo veku 5 – 16 rokov je vytvorené národné kurikulum. Pre jednotlivé stupne vzdelávania sú vypracované výchovno – vzdelávacie výstupy a pre každý výstup vzdelávania ciele, ktoré majú byť dosiahnuté. Hodnotenie toho, ako sú cieľové štandardy dosahované je realizované skúškami, ktoré sú povinné v rámci jednotného myslenia štátnych skúšok a evaluáciou vzdelávacích výsledkov prostredníctvom celonárodných testov pre matematiku a materinský jazyk.

Skúšky a hodnotenia

• skúškam z hlavných predmetov sa v posledných ročníkoch povinnej školskej dochádzky podrobujú všetci žiaci. Do záverečného výsledku skúšok sa zahŕňajú i triedne písomné práce žiaka počas štúdia. 
• všetci žiaci posledných ročníkov vyšších stredných škôl absolvujú záverečné skúšky. Obsah skúšok sa mení od žiaka k žiakovi a ich forma sa v jednotlivých predmetoch odlišuje.
• vybraní žiaci po šesťročnom štúdiu na vyššej strednej škole majú možnosť získať certifikát – diplom. Obvykle sú to tí, ktorí úspešne zložili predchádzajúci stupeň skúšok. Obsah skúšok, na získanie certifikátu, pokrýva osnovy vyššej strednej školy.

3.6 Švédsko

Povinná školská dochádzka sa začína v 7 rokoch. Klasifikovanie žiakov 1., 2. a 3. ročníka na polroku na ZŠ bolo odstránené, v 4. až 6. ročníku sú žiaci hodnotení slovne a až vo vyšších ročníkoch sú hodnotení známkami podľa 5-bodovej stupnice.

Skúšky v rámci 9-ročnej základnej školy, ktorá je rozdelená na tri etapy, sú povinné pre všetkých žiakov, realizujú sa každoročne, avšak nie sú klasifikované, pretože slúžia na overenie kvality vzdelávania. Obsahom sú všetky predmety podľa učebných osnov. Ako hodnotiace nástroje sa používajú štandardizované testy.

Podmienkou prijatia na strednú školu je záverečné vysvedčenie zo základnej školy. Stredné školy sa spoločným názvom označujú ako školy gymnaziálneho typu. Nie všetky sa venujú príprave študentov na vysokoškolské štúdium. Školy realizujú svoje vzdelávanie podľa voliteľných programov. Tie pod názvom „národné programy“ pripravuje ministerstvo školstva. Školy majú na výber 16 programov, z ktorých sú 2 akademické a 14 odborných. Obsah vzdelávania je určovaný národným kurikulom, ktoré stanovuje povinné predmety pre všetky školy a špecifické, voliteľné predmety pre jednotlivé typy škôl.

Na stredných školách neexistuje záverečná skúška. Nato, aby študent získal certifikát o ukončení školy gymnaziálneho typu musí získať stanovený počet bodov za absolvovanie jednotlivých kurzov počas štúdia a vyhovujúce známky zo záverečných skúšok príslušných kurzov. Certifikát je vstupným dokumentom pre štúdium na terciárnom stupni školského systému.

Uchádzač, ktorý chce pokračovať v štúdiu na vysokej škole musí vyštudovať školu gymnaziálneho typu akademického zamerania, pričom vysoká škola môže požadovať aj splnenie špecifických kritérií.

Systém vysokoškolského štúdia je rozdelený na jednotlivé etapy, kde každá sa končí udelením všeobecnej hodnosti na základe získania stanoveného počtu kreditov. Prvá etapa sa končí získaním diplomu o vysokoškolskej skúške. Ten nemá charakter univerzitnej hodnosti. Druhá etapa končí získaním hodnosti „bakalár“ a tretia etapa získaním hodnosti „magister“.

Meranie školských výsledkov je tu široko rozvinuté. Testy sa používajú tak na meranie efektívnosti školskej sústavy, ako i na zabezpečenie objektívnosti hodnotenia a klasifikácie v bežnej školskej praxi.

Skúšky a hodnotenia

• v rámci 8. a 9. ročníkov povinnej školskej dochádzky sa raz ročne formou štandardizovaných testov realizuje hodnotenie všetkých žiakov. Žiaci sú skúšaní z predmetov švédština, angličtina a matematika. Hodnotenie slúži ako vstupná kvalifikácia pre postup na vyššiu strednú školu.
• všetci žiaci vyšších stredných škôl v 10.  12. ročníkoch sa zúčastňujú hodnotenia vedomostí a zručností z predmetov vyučovaných na strednej škole. Reprezentatívna vzorka prác je uchovávaná a slúži pre účely normovania a úpravy hodnotiaceho systému.
• žiaci vyšších stredných škôl 10.–12. ročníkov (experimentálnych pre prípravu na povolanie) v rámci príslušného výučbového programu absolvujú na konci každého polroku skúšky. Výsledkom je certifikát s uvedenou kvalifikáciou, ktorý možno použiť v žiadosti o zamestnanie.
• na reprezentatívnej vzorke žiakov sa realizuje opakované hodnotenie vedomostí a zručností. V 2. ročníku sa hodnotí čítanie, písanie, aritmetika, výtvarná a hudobná výchova. V 5. a 9. ročníku sa hodnotí švédština, matematika, angličtina, všeobecnovzdelávacie predmety z oblasti prírodných i spoločenských vied, výtvarná a hudobná výchova. Hodnotenie obvykle zahŕňa 15 – 22 vyučovacích hodín. Výsledok tohto hodnotenia prispieva k evaluácii celého školského systému.
• pravidelne sú realizované dlhodobejšie pozorovania a hodnotenia žiakov. Ide o trvalejšie zhromažďovanie dát, ktoré sa dotýka reprezentatívnej vzorky žiakov, ktorá je pozorovaná počas piatich rokov v rôznych predmetoch. Takto získané informácie sú doplnené známkami, ktoré žiaci reprezentatívnej vzorky získali počas trvania pozorovania z testov zameraných na meranie schopností a stupňa vedomostí, zručností, spôsobilostí, postojov a názorov. Význam pozorovania spočíva v získaní potrebných informácií pre návrh zmien a reforiem v celom školskom systéme a pre zmenu školskej politiky.

4. JUHOEURÓPSKE KRAJINY

4.1 Portugalsko

Povinná školská dochádzka je pre deti od 6 do 14 rokov. Základné vzdelávanie kladie dôraz na materinský jazyk, matematiku, štúdium environmentalistiky, spoločenské cítenie, pohybovú a telesnú zdatnosť, vedu, technológiu a umenie.

Na základnej škole sú žiaci hodnotení na základe čiastkových skúšok a záverečných testov. Na konci povinnej školskej dochádzky dostávajú záverečné vysvedčenie.

Stredoškolské vzdelávanie trvá 4 roky a končí sa záverečnými skúškami, teoretickými i praktickými, na odborných školách a maturitnými skúškami na školách so všeobecným zameraním. 

Vysokoškolské štúdium trvá 4–6 rokov podľa odboru a končí sa záverečnými skúškami a obhajobou diplomovej práce. Je rozdelené na niekoľko etáp (bakalárska, magisterská a doktorská), pričom každá etapa je samostatnou jednotkou, ktorá sa končí záverečnými skúškami. Po ich absolvovaní môže študent štúdium ukončiť, alebo postúpiť na ďalšiu etapu.

4.2 Španielsko

Učebné plány základných a stredných škôl sú rozdelené na dve oblasti – teoretické vedomosti a praktické zručnosti. Centrálne sú stanovené iba požiadavky na povinné predmety (obsah a vzdelávacie ciele), obsah a ciele nepovinných predmetov si upravujú samotné školy.

Výsledky žiakov v jednotlivých ročníkoch sú porovnávané so štandardami, ktoré majú byť na konci ročníka dosiahnuté. Ak žiak pri tomto porovnaní vyhovel, postupuje do vyššieho ročníka. Ak stanovenú hranicu nedosahuje, musí absolvovať záverečné skúšky.

Povinná školská dochádzka začína vo veku 6 rokov a trvá 10 rokov. Po ukončení základnej školy, ktorá ma dva cykly, môžu žiaci postúpiť na strednú školu, ktorá je zameraná buď na prípravu na vysokú školu alebo na odbornú prípravu. Základnú školu žiaci končia získaním záverečného hodnotenia, ktoré je vyjadrené pomocou 5-bodovej stupnice.

Stredoškolské štúdium je ukončené maturitnou skúškou, ktorá oprávňuje študenta prihlásiť sa na vysokoškolské štúdium. Na súkromných stredných školách skladajú študenti maturitnú skúšku pred porotou, ktorá je zložená z učiteľov súkromnej a štátnej strednej školy. Pred nástupom na univerzitu alebo vysokú školu absolvujú všetci uchádzači jeden rok prípravný kurz k štúdiu na vysokej škole. Po jeho absolvovaní pokračujú ďalej v štúdiu na zvolenej škole.

Skúšky a hodnotenia

• na reprezentatívnej vzorke študentov nižších stredných škôl sa dvakrát ročne realizuje hodnotenie na celoštátnej úrovni z predmetov vyučovaných na strednej škole. Hlavným významom je kontrola výsledkov práce škôl, ako i kontrola reformných snáh v školskom systéme.

4.3 Taliansko

Hlavnou úlohou vzdelávania na základných školách, do ktorých deti vstupujú v 6 rokoch je, v nižších ročníkoch, osvojenie čítania, písania a matematiky a vo vyšších ročníkoch osvojenie všeobecných poznatkov z rozličných odborov. Na konci každého ročníka sa žiaci podrobujú ústnym a písomným skúškam z hlavných predmetov. Žiaci v 1.–8. ročníkoch sú hodnotení prevažne slovne.

Po ukončení základnej školy môžu žiaci pokračovať v štúdiu na strednej škole, ktorá sa delí na nižší a vyšší stupeň. Nižší stupeň má za cieľ orientovať žiakov na budúce povolanie. Končí sa záverečnou skúškou, ktorá oprávňuje študenta postúpiť na vyšší stupeň školy.    

Vyššie stredné školy, všeobecné a odborné, sprostredkúvajú svojim študentom poznatky z rôznych oblastí vied. Končia sa skúškami, záverečnými alebo maturitnými, podľa druhu školy. Iba úspešne absolvované maturitné skúšky oprávňujú študenta prihlásiť sa na vysokú školu.

Rozhodujúcim kritériom prijatia na vysokú školu sú známky zo strednej školy a výsledok prijímacej skúšky.

Vysokoškolské štúdium ako najvyšší stupeň vzdelávania zabezpečujú vysoké školy a univerzity. Prvé dva roky štúdia sú po obsahovej stránke pevne stanovené pre všetkých študentov. V ďalších ročníkoch sa študenti špecializujú na určitý odbor. Štúdium je ukončené záverečnými skúškami.

Skúšky a hodnotenia

• záverečným skúškam z predmetov taliančina, matematika, dejepis, zemepis a prírodopis sa podrobujú všetci žiaci, ktorí končia základnú školu. Výsledky skúšok spolu s hodnotením žiaka počas celého štúdia rozhodujú o odporúčaniach pre jeho ďalšie štúdium.
• všetci žiaci posledných ročníkov nižších stredných škôl, ktorí zložili záverečné skúšky získavajú záverečné vysvedčenie. Záverečné skúšky sa skladajú zo všetkých predmetov, ktoré sú vyučované počas štúdia. Absolvovanie skúšok je podmienkou prijatia na vyššiu strednú školu.
• všetci žiaci posledných ročníkov vyšších stredných škôl skladajú maturitu, i keď je dobrovoľná. Skúšky sú písomné z predmetov taliančina a jeden ďalší predmet a ústne z dvoch predmetov, z ktorých jeden si volí žiak a druhý učiteľ. Pre záujemcov o vysokoškolské štúdium je absolvovanie týchto skúšok povinné.

1. část o středoevropských a západoevropských zemích najdete ZDE.

3. část – jiné země (Japonsko, země bývalého SSSR, Nový Zéland, USA) a literatura – najdete ZDE.