5. INÉ KRAJINY

5.1 Japonsko

Školský rok sa začína 1.4. a končí 31.3. nasledujúceho roku. Vyučuje sa spravidla 6 dni v týždni. Na základných a nižších stredných školách je školský rok rozdelený na trimestre. Vyššie stredné školy majú školský rok rozdelený buď do trimestrov alebo na dva semestre (apríl – september, október - marec). Vysoké školy vyučujú v dvojsemestrovom školskom roku.

Povinné vzdelávanie, ktoré trvá 9 rokov, sa začína pre deti vo veku 6 rokov a realizuje sa na základnej a nižšej strednej škole. Základná škola trvá 6 rokov a poskytuje deťom základné vzdelanie primerané ich fyzickému a psychickému rozvoju. Prechod z jedného ročníka do druhého je automatický.

Nižšia stredná škola, trvajúca tri roky, je povinná a má poskytnúť žiakom všeobecné vzdelanie. Prechod zo základnej školy na nižšiu strednú školu je automatický.

Vyššie stredné školy možno z hľadiska obsahu rozdeliť na všeobecnovzdelávacie a odborné. Prijímanie na vyššie stredné školy prebieha na základe výsledkov prijímacej skúšky, výsledkov z nižších stredných škôl a posudkov učiteľov žiakov. Podmienkou postupu do vyššieho ročníka na vyššej strednej škole je získanie stanoveného počtu kreditov. Štúdium sa končí záverečnými skúškami.

Základným predpokladom prijatia na vysokú školu je ukončené 11-ročné formálne vzdelanie. Univerzity prijímajú študentov na základe jednorázových skúšobných testov z predmetov japonský jazyk, matematika, sociálne vedy, prírodné vedy a cudzie jazyky, ktoré sú spoločné pre všetky univerzity. Uchádzači, ktorí prejdu týmto testom sa následne podrobujú testom na konkrétnych univerzitách, ktorými sa zisťujú ich vedomostí a zručností potrebné pre štúdium zvoleného odboru.

Ministerstvo školstva vypracuváva iba usmernenia pre tvorbu učebných osnov, ktoré si už každá škola pripravuje samostatne. Učebné osnovy musia pokrývať tri oblasti – povinné predmety, mravnú výchovu a špeciálne činnosti.  

Hodnotenie žiakov sa realizuje na základe systému bodovania každej skúšky žiaka. Všetky rozhodujúce skúšky sú písomné vo forme testových formulárov, ktoré sú vytvárané na centrálnej úrovni. Žiaci v nich stručne odpovedajú, dopĺňajú, alebo zaškrtávajú správne odpovede.

5.2 Krajiny bývalého ZSSR

Žiaci strednej všeobecnovzdelávacej školy (zahŕňa 1.-4. ročník základnej školy, 5.-9. ročník neúplnej strednej školy a 10.-11. ročník všeobecnovzdelávacej školy) sa hodnotia na konci každého štvrťroka a na konci roka 5-stupňovou škálou známok. Na základe týchto známok sa rozhodne, či žiak postúpi do vyššieho ročníka alebo zostane v tom istom ročníku.

Počas návštevy strednej všeobecnovzdelávacej školy skladajú žiaci skúšky dvakrát : po ukončení 8. a 10. ročníka. Po ukončení 8. ročníka majú žiaci možnosť zostať na strednej všeobecnovzdelávacej škole alebo prestúpiť na stredné odborno – technické učilište a spolu so stredným vzdelaním získať i odbornú kvalifikáciu alebo sa môžu stať študentmi strednej odbornej školy. Žiaci, ktorí urobili skúšku po ukončení 8. ročníka, dostávajú vysvedčenie o osemročnom vzdelávaní a pokračujú v štúdiu v 9. a 10. ročníku.

Po 10-ročnom štúdiu na strednej škole skladajú žiaci maturitné skúšky zo 6 predmetov a získavajú maturitné vysvedčenie, ktoré im umožňuje študovať na vysokej škole.

Po roku 1989 sa začali objavovať snahy o zmenu celého školského systému. Stredná všeobecnovzdelávacia škola by mala mať tri stupne : 1. stupeň - národná škola (3-4 roky), 2. stupeň - základná škola (5 rokov), 3. stupeň - stredná škola (2-3 roky). V 1. a 2. ročníku národnej školy sa bude používať len kvalitatívne hodnotenie. V nasledujúcom období sa doplní známkami 5 až 2. Žiaci, ktorí nezvládnu učivo, nebudú hodnotení. Nehodnotení žiaci 1. stupňa školy môžu opakovať ročník a používať individuálny študijný plán. Na 2. a 3. stupni školy sa na hodnotenie prospechu budú použiť známky v bodoch, zápočtový systém a kvalitatívne hodnotenie. Výsledné známky sa budú udeľovať buď štvrťročne alebo polročne. Žiaci, ktorí si v priebehu 1. až 3. ročníka neosvoja požadované vedomosti, budú môcť pokračovať v štúdiu so záznamom “neklasifikovaný”, uvedeným na vysvedčení a podľa individuálneho študijného plánu. Štúdium na strednej všeobecnovzdelávacej škole sa ukončí skúškami. Absolventi školy 3. stupňa dostanú vysvedčenie o úplnom strednom vzdelaní.

Na stredných odborných školách a odborno-technických učilištiach sa na hodnotenie osvojenia si učebnej látky bude používať 4-stupňový systém známok 5 až 2. Známky sa budú udeľovať na základe výsledkov priebežnej kontroly školskej práce. Po ukončení výučby sa budú konať záverečné kvalifikačné skúšky.

5.3 Nový Zéland 

Povinná školská dochádzka je pre deti od 6–16 rokov. Žiaci vo veku 6 až 12 rokov navštevujú „primary school“, žiaci vo veku 12 až 18 rokov „secondary school“. Školský rok je rozdelený na štyri štvrťroky, na konci II. a IV. štvrťroka píše každý učiteľ slovné hodnotenie každého žiaka.

Školský systém má pomerne prísne vymedzené učebné osnovy pre jazyky, matematiku, prírodné vedy, sociálne vedy, technológie, umenie, zdravie a telesnú výchovu. V nižších ročníkoch sa žiaci venujú každej z uvedených oblastí, vo vyšších ročníkoch sú povinné iba angličtina a matematika, ostatné predmety sú voliteľné.

Všetci žiaci absolvujú tri dôležité skúšky : v 11. ročníku sa koná skúška NCEA  Level 1 (National Certificate of Educational Achievement), výsledkom ktorej je získanie Národného vysvedčenia o dosiahnutom vzdelaní 1. stupňa, v 12. ročníku skúšky zostavené z rôznych predmetov NCEA Level 2 a v 13. ročníku, záverečnom, skúšky podobného významu ako je u nás maturita – NCEA  Level 3.

Výsledky skúšok NCEA Level 3 sú jedným z kritérii prijatia na univerzitu. Súčasťou skúšok sú i didaktické testy, ktoré sú pripravované centrálne.

Skúšky a hodnotenia

• všetci žiaci 3.–4. ročníkov stredných škôl, ktorí úspešne absolvovali záverečné skúšky získavajú vysvedčenie o ukončení vyššieho stredného vzdelania.
• študenti posledných ročníkov stredných škôl môžu absolvovať vstupnú skúšku na univerzite. Skúška obsahuje otázky z piatich zvolených predmetov a prebieha formou oficiálneho, externe pripravovaného testu s otázkami s možnosťou výberu odpovede. Hlavným cieľom skúšky je zistiť vstupnú kvalifikáciu študentov pre vysokoškolské štúdium.
• vybrané skupiny žiakov v 3. – 8. ročníkoch „primary school” a nižšieho stupňa „secondary school” sú zapojené do hodnotenia, ktorým sa zisťujú zručnosti žiakov v čítaní, písaní a matematike.

5.4 Spojené štáty americké

Povinná školská dochádzka sa začína v 5 rokoch, predškolským ročníkom, a trvá do 16 rokov. Všetky deti majú nárok na bezplatné verejné školstvo od predškolskej prípravy po ukončenie strednej školy, príp. po ukončenie 12. ročníka. 

Po ukončení primárneho stupňa vzdelávania žiaci postupujú na zvolené stredné školy. Americké stredné školy umožňujú svojim študentom zostaviť si individuálny študijný plán na základe vlastných schopností a záujmov. Okrem povinných predmetov - angličtina, matematika, spoločenské vedy, občianská náuka a telesná výchova, ktoré musí absolvovať každý študent, si môžu vyberať zo širokej škály voliteľných predmetov.

Doklad o úspešnom absolvovaní strednej školy oprávňuje študenta prihlásiť sa na školu terciárneho stupňa. Prijímacie skúšky sa na vysoké školy zväčša nerobia. Diplom zo strednej školy získa každý žiak, ktorý počas 9. – 12. ročníka štúdia získa stanovený počet bodov zo zvolených predmetov.

Po ukončení strednej školy môžu žiaci pokračovať v štúdiu na terciárnych školách neuniverzitného typu „college“. Po ich absolvovaní sa môžu ďalej venovať bakalárskemu, magisterskému a potom doktorskému štúdiu na školách univerzitného typu. Postup študenta z jedného stupňa na ďalší zabezpečuje uzavretie predchádzajúceho stupňa štúdia, resp. zloženie vstupných skúšok.

Jedným z typických znakov americkej školskej sústavy je meranie školských výsledkov na všetkých stupňoch školského systému. Už od 20. rokov minulého storočia sa zadávajú na školách testy výkonnosti a testy osobnosti. Najviac používanými sú : testy SAT (Test školských vedomostí),  ACT (Americký „College“ test). Okrem toho sa v každom štáte únie zadávajú miestne a oblastné testy na zistenie výsledkov školského vzdelávania a následne i ich porovnanie s údajmi národných testov.

Skúšky a hodnotenia

• takmer všetci študenti 11. – 12. ročníkov, ktorí chcú študovať na univerzite sa podrobujú testu na preverovanie schopností (testy SAT). Obsahom je verbálna úvaha, zhrňujúca schopnosť čítania, posúdenie slovníka, znalosť gramatiky a matematickej logiky.
• v rámci jednotlivých štátov sú realizované programy hodnotenia, v ktorých sú skúšané každoročne skupiny študentov z 3 – 4 ročníkov. Zisťuje sa predovšetkým zručnosť v čítaní, písaní, počtoch, prehľad v spoločenskovedných a prírodovedných predmetoch.
• na reprezentatívnej vzorke žiakov 4., 8. a 12. ročníkov sa každoročne realizuje celoštátne hodnotenie na zistenie pokroku žiakov vo vzdelávaní z predmetov matematika, čítanie, písanie a prírodovedné predmety. 

Literatúra

BEŇO, M.: Slovenská škola na prahu 3. tisícročia. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, 1997.

BERNÁTKOVÁ, A. : Slovné hodnotenie žiakov (Metodický list). Bratislava: ŠPÚ, 1995.

BÉROVÁ, M.: Vzdelanie v krajinách Európskej únie. In: Pedagogické spektrum – časopis pre pedagogickú teóriu, školskú prax, politiku výchovy a vzdelávania. Bratislava: ŠPÚ, 2001, č. 5 - 6, s. 49 - 86.

ČERMÁKOVÁ, A.: Hodnotenie a klasifikácia žiakov základných a stredných škôl v niektorých socialistických a kapitalistických krajinách. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy, 1989.

ČERMÁKOVÁ, A.: Školský systém v Japonsku. Bratislava: Ústav informácií a prognóz školstva, mládeže a telovýchovy, 1990.

ERLEBACH, E. a kol.: Hodnotenie žiaka. Bratislava: SPN, 1970.

Hodnocení znalostí na základních a středních školách zemí OECD. Praha: Ústav pro informace ve vzdělávání, oddělení informací, rozborů a mezinárodní spolupráce, 1992.

KAJANOVÁ, H.: Učiteľovanie na Novom Zélande. In: Učiteľské noviny. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003, č. 10, s. 8.

KRIŠTÍN, J. -  MATÚŠOVÁ, S.: Školstvo v Slovenskej republike. Bratislava: Slovenská informačná agentúra, 1996.

Kritéria na prijatie uchádzačov v zahraničí. In: Národná Obroda. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003, č. 174, s. 5.

O čom sú školské zákony v Európe. In: Učiteľské noviny. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2004, č. 17, s. 3-4.

Pohľad na vzdelávací systém v USA. In: Učiteľské noviny. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003, č. 15, s. 7.

PRŮCHA, J.: Hodnocení vzdělávacích výsledků školské soustavy. Praha: Ústav školských informací, 1989.

PRŮCHA, J.: Pedagogická evaluace. Brno: Masarykova univerzita, 1996.

PRŮCHA, J.: Perspektívy vzdělání. Praha: SPN, 1983.

PRŮCHA, J.: Vzdělávání a školství ve světě (Základy medzinárodní komparace vzdělávacích systémů). Praha: Portál, 1999.

STANKOVIANSKÁ, A.: Školský systém v Belgicku. In: Pedagogické spektrum – časopis pre pedagogickú teóriu, školskú prax, politiku výchovy a vzdelávania.  Bratislava: ŠPÚ, 2001, č. 5 – 6, s. 91 - 100.

ŠTUBŇA, I., ZELENICKÝ, Ľ.: Program pokročilej fyziky na stredných školách v USA. In : Obzory matematiky, fyziky a informatiky. Nitra: Protonit, 2002, č. 3, s. 44 - 46.

TOMČÁNYOVÁ, A.: Vzdelávací systém v Portugalsku. In: Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2003, č. 34, s. 6.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In: Učiteľské noviny. Bratislava: SPN – Mladé letá, 2003, č. 42, s. 3.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In : Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2003, č. 43 - 44, s. 3.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In : Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2004, č. 11, s. 3.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In : Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá,  2004, č. 14, s. 3.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In : Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2004, č. 15, s. 3.

Vzdelávacie sústavy krajín Európskej únie. In : Učiteľské noviny. Bratislava : SPN – Mladé letá, 2004, č. 16, s. 3 - 4.